¶ ¶ ¶ ¶ ¶
Ak prosiť chcem o milovanie,
tak iba rýmom obkročným,
objatie vzývať vedno s ním,
keď túžba po ňom z duše vanie.
¶
Ak vďaku chcem vzdať milovaniu,
tak výsostne obkročným rýmom,
blaženosť velebiť chcem pri ňom,
dňom i nocou spomínať na ňu.
¶
Obkročmo plynie milovaním
každučká roztúžená žena,
obkročmo sladkobôľne stená,
kým nezamĺkne sníčkom ranným.
¶
Každý muž rád je obkročený,
keď v slastných poryvoch sa zmieta,
vnorený ako malé dieťa
s rozkošou do lona tej ženy.
¶
V obkročnom zakliesnení tuhom,
v odvekom kulte zbližovania
chtiac-nechtiac samote sa bránia,
keď vnorení sú jeden v druhom.
¶
Aký to div, ach, aká krása!
So silou spútavania nežný cit sa druží,
ako keď smelé tŕne chránia jemnosť ruží,
trýzeň na vľúdnosť premieňa sa.
¶
Úrodný strom je milovanie!
Málo je opájať sa vôňou jeho kvietia.
Keď v lásky zrelosti zaplače pod ním dieťa,
ľúbiacim slza šťastia skanie.
¶
¶
¶
(18. 10. 2008)
¶
