Kult „zástav“, „chudá“ krv a „kojenci“

Autor: Jozef Neoral | 15.5.2021 o 11:26 | (upravené 15.5.2021 o 21:20) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  92x

Spevák Miro Žbirka si aj počas svojho dlhodobého pobytu v ČR zachováva veľmi peknú slovenčinu. Naproti tomu mnoho ľudí pochádzajúcich zo Slovenska a žijúcich tu rozpráva tak, akoby stáli jednou nohou na českej pôde federálne!


Aby bolo jasné

Som Slovák česko-slovenského pôvodu, avšak zásadne nehovorím „česko-slovensky“. Komunikujem prevažne čistou slovenčinou, v prípade potreby čistou češtinou. Krásu češtiny uznávam rovnako ako krásu materinskej slovenčiny, no zároveň sa držím zásady, že jazyk má byť čistý – bez slov a gramatických väzieb, ktoré doň nepatria.
Slovenčina je krásna čistá – bez bohemizmov, čeština obdobne – bez slovakizmov.
Bridí sa mi, ak niekto rozpráva či píše štýlom „ani ryba, ani rak“!


Nadväzujem

V článku Medicína a rodové rozdiely som poukazoval na to, ako sa v slovenskej medicínskej jazykovej praxi zahniezdili viaceré bohemizmy (čechizmy), ktoré sú charakteristické odlišným gramatickým rodom od tých správnych, spisovných slovenských výrazov.
Teraz na túto tému organicky nadväzujem – zostávam v jazykovom prostredí zdravotníckych výrazov a infiltrovaných bohemizmov do slovenčiny. Tento raz však, pre zmenu, nepôjde o rodové rozdiely, ale o iné odlišnosti medzi nespisovnými bohemizmami a ich rovnoznačnými spisovnými slovenskými výrazmi.
Z jazykovej praxe vidím, že práve výrazy súvisiace so zdravím a jeho poruchami sú mimoriadne „úrodnou“ pôdou na inojazyčné zaburiňovanie. Zdá sa, že zdravie je pre nás skutočne veľmi významnou hodnotou. Škoda len, že pri komunikácii o týchto témach pamätáme oveľa viac na obsah než na správnu formu vyjadrovania...
A tento trend sa nevyhýba ani uznávaným medicínskym autoritám (česť výnimkám)!


„Zástavy“ vlajúce v zdravotníctve

Počuli ste už o takých druhoch „zástav“, ako sú „zástava dýchania“, „zástava srdca“, „zástava krvácania“ či „zástava plynov“?
Ja o nich v rámci jazykových korektúr čítam pomerne často.
Je iste prejavom veľkej obrazotvornosti, ak si niekto predstavuje srdce ako plápolajúcu zástavu či ak si vizualizuje zástavu s obrazom srdca. Fantázia a obrazotvornosť sú cenné schopnosti, problém však vzniká, ak ich hovoriaci/a slovne premieta do odbornej terminológie a ak má na mysli vlastne niečo celkom iné než opísané obrazy.
Prečo nehovoriť o zastavení ako o „zástave“?
Citujem z odborného lingvistického článku na túto tému:
„Dejové podstatné meno zástava vo význame „zastavenie" preniká do reči našich zdravotníkov z češtiny, kde sa už udomácnilo a je aj v inventári českých lekárskych termínov... V slovenčine má slovo zástava ustálený význam iný, nie dejový. Slovom zástava sa pomenúva látka istých rozmerov a farieb upevňovaná na žrď, slúžiaca ako symbol niečoho... Preto niet dôvodu vytláčať podobu zastavenie ako odborný výraz a nahrádzať ju inou podobou, najmä keď tejto podobe konkuruje slovo s úplne odlišným lexikálnym významom. Teda aj v zdravotníctve vystačíme v spojeniach typu zastavenie srdca s výrazom zastavenie.
ZDROJ: Kultúra slova, ročník 11, číslo 5
Za seba k tomu dodávam: Ako si možno ľahko overiť v slovenských kodifikačných príručkách (slovníkoch JÚĽŠ), v slovenčine má slovo zástava stále iba jediný význam. Držme sa ho, prosím, a nerobme si z odbornej zdravotníckej terminológie trhací kalendár!
Zastavme to, bratia/sestry!


Môže byť krv chudá?

V češtine určite. V nej výraz „chudý“ znamená – chudobný. Krv môže byť chudobná na určité zložky, ktoré by v nej mali byť obsiahnuté v určitom zastúpení (ide najmä o červené krvinky). Ak je ich menej, vznikajú problémy.
No problém vzniká aj vtedy, ak má niekto dojem, že v slovenčine možno výraz „chudý“ používať v tom istom zmysle, v akom je definovaný v češtine. Pretože možné to síce je, ale je to nespisovné.
Spisovná je u nás málokrvnosť (v tom istom význame) a o ľuďoch s touto poruchou sa správne hovorí ako o málokrvných. Je to úplne logické a transparentné.
Ak by tomu azda niekto neveril, nech sa presvedčí napríklad tu:
málokrvnosť, NIE „chudokrvnosť“
A mimochodom – ak je niekto chudobný, zvyčajne býva ľahšie obézny než chudý, pretože obmedzené finančné možnosti v súčasnosti často vedú k nezdravej strave, z akej sa obezita zvykne vyvinúť. Chudí chudobní boli ľudia v koncentračných táboroch, kde však naozaj nemali na výber...
Pokiaľ niekto o málokrvných hovorí ako o „chudokrvných“ (v slovenčine), svedčí to skôr o chudobnom jazykovom vzdelaní dotyčného hovoriaceho človeka.


„Kojenecká“ kója

Takáto kója je v slovenskom jazyku priestorom, ktorý je vyčlenený pre tých Slovákov a tie Slovenky, ktorí/é majú presvedčenie, že v slovenčine ženy „koja“ a máme tu akýchsi „kojencov“.
Ja žijem v inom priestore – v priestore spisovnej slovenčiny, kde žijú aj dojčatá a dojčiatka a kde možno nakúpiť dojčenské potreby a potraviny. A je mi v tomto priestore dobre, som v ňom spokojný, pokiaľ komunikujem v slovenčine, nie v češtine, ktorá „kojení a kojence“ naozaj obsahuje.
A nemusím riešiť nasledovnú dilemu: Kojiť alebo dojčiť?
A v akom priestore sa cítite komfortne vy?

Žime tu zdravo, komunikujme po slovensky!

A aby sa nezabudlo...
Nie som robot. (Čestné vyhlásenie pre test CAPTCHA.)
Želám príjemné čítanie aj robotom a „robotkám“ (v záujme rodovej spravodlivosti).

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Cynická obluda

Cynická obluda: Zatýkanie a politický boj

Fico aj včera tvrdil, že sa policajné vyšetrovanie zneužíva na politický boj. Môže mu to tak pripadať.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Hegera niekto voviedol do omylu (komentár)

Európske tempo očkovania nám už utieklo.


Už ste čítali?